Jen tomu, kdo byl "odkojen" Starým zákonem, je jasná Janova otázka. "Ten, který má přijít" je naplněním naděje celých izraelských dějin. A Ježíšova "legitimace" je také starozákonní: odvolává se na Izajáše (viz dnešní 2. čtení, ale i jiná místa), aby doložil, že Boží čin záchrany se v něm uskutečňuje, Boží záchrana vypadá přece jenom trochu jinak, než by si to člověk představoval - tehdy jako dnes. A proto "blahoslavený, komu není Ježíš (tedy skutečná tvář Boží záchrany) kamenem úrazu", překážkou k přijetí.
http://www.pastorace.cz/Kazani/3-nedele-adventni-A-Stul-slova-Ales-Opatrny.html
"Ty jsi ten, který má přijít,
anebo máme čekat jiného?"
Mt 11, 2-11
Keď Ján počul o Kristových skutkoch... poslal učeníkov opýtať sa... – Aj my každú nedeľu v evanjeliu počúvame o Kristových skutkoch. Otázkou je, či aj v nás evanjelium vzbudzuje otázky, alebo zostávame nedotknutí. Práve v polovici adventu máme príležitosť opýtať sa toho, ktorého očakávame: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo... očakávam niekoho, kto zodpovedá mojim predstavám, ale nie je pravým Mesiášom?
Kľúčom k rozlíšeniu je: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.
Slepí vidia – ak tí, ktorí nemajú možnosť alebo nechcú vidieť Krista, vidia na mne jeho spôsob života...
Chromí chodia – ak tí, ktorí nejdú za Kristom po vlastných nohách, majú možnosť priblížiť sa k nemu prostredníctvom mňa...
Malomocní sú čistí – ak do prostredia, ktoré je výslovne profánne, alebo až „nečisté“ skrze môj život s Kristom preniká jeho milosť...
Hluchí počujú – ak tí, ktorí nie sú schopní počuť radostnú zvesť evanjelia počujú aspoň trochu dobra z mojich úst...
Mŕtvi vstávajú – ak tí, na ktorých si nikto nikdy nespomenie, ožívajú (aspoň) v mojich modlitbách...
Chudobným sa hlása evanjelium – ak je môj život určovaný evanjeliom aj vtedy, keď mi to nikto „nezaplatí“ svojim obdivom či uznaním...
...ak áno, vtedy „správnym spôsobom“ očakávam „správneho“ Mesiáša.
http://www.modlitba.sk/htm/uvahy/kazne/paulinky/e_nedala_26.htm
3.
neděle adventní
EVANGELIUM
Mt 11, 2-11
Ty jsi ten, který má přijít, anebo máme čekat jiného?
Jan (Křtitel) slyšel ve vězení o Kristových činech. Poslal tedy k němu své učedníky s dotazem: "Ty jsi ten, který má přijít, anebo máme čekat jiného?" Ježíš jim odpověděl: "Jděte a oznamte Janovi, co slyšíte a vidíte: slepí vidí, chromí chodí, malomocní jsou očišťováni, hluší slyší, mrtví vstávají, chudým se hlásá radostná zvěst. A blahoslavený, kdo se nepohorší nade mnou."
Když odcházeli, začal Ježíš mluvit k zástupům o Janovi: "Co jste vyšli na poušť vidět? Snad rákos, zmítaný větrem? Nebo co jste vyšli vidět? Člověka oblečeného do jemných šatů? Ti, kdo nosí jemné šaty, jsou přece v královských palácích. Proč jste tedy vyšli? Vidět proroka? Ano, říkám vám, víc než proroka. To je ten, o němž je psáno: 'Já posílám svého posla před tvou tváří, aby připravil cestu před tebou.' Amen, pravím vám: Mezi těmi, kdo se narodili ze ženy, nepovstal nikdo větší než Jan Křtitel. Ale i ten nejmenší v nebeském království je větší než on."
"Boh hovorí stále, ale človek sa musí naučiť počúvať a k tomu potrebuje trochu ticha a veľa ticha v sebe samom."
Veľký duchovný autor páter Ján Danek opisuje príbeh hľadajúceho mladého muža. Tento muž si povedal: Chcem počuť Boží hlas. A čakal, počúval zvuky okolo seba, no Boh neprehovoril. Preto siahol po knihe kníh, Biblii. Teraz ku mne bude hovoriť Boh v Ježišovi Kristovi, myslel si a chvíľu čítal. Lenže myšlienky mu utekali ako splašené mravce. Z rádia bolo počuť vysielanie denných správ a televízna obrazovka ponúkala zábavný program. Ani teraz Boh k nemu neprehovoril. Tak sa tento mladý muž pokúšal modliť. Ale nemohol sa na modlitbu sústrediť. Ani vtedy, keď sa išiel modliť do kostola, pretože kostol stál veľmi blízko hlavnej cesty a steny kostola nemohli zadržať hluk mesta. V tomto kostole počúval autá a hluk lietadiel. Myslel na ľudí v lietadle a ich ciele. Myslel na rôzne značky áut. Myslel na všetko, čo sa deje v meste. Nakoniec už sa modlili iba jeho ústa. Hlava a jeho srdce už zabudli, že sa chcel stretnúť s Bohom. A Boh mlčal. Mladý muž sa nakoniec vzdal toho, že chcel počuť Boží hlas. Ako ho mám počuť, keď sa predo mnou schováva?, povedal si. Aj tak Boh mlčí. Od tej chvíle sa staral už len o to, čo ho práve zaujímalo. No v hĺbke svojej duše bol stále nespokojný. Raz sa rozhodol ísť na dovolenku do hôr. Dostal sa na miesto, kde sa akoby zatajil dych, kde bolo úplné ticho. Mladý muž sa posadil na veľký balvan a položil si hlavu do dlaní. Bol tam úplne sám a cítil, ako mu bije srdce. Počúval zvuky, ktoré však neprichádzali. No zrazu zachytil Boží hlas. Nie ušami. Tie vnímali len pískanie vetra. Odniekiaľ vo svojom srdci cítil, že Boh je blízko neho. Nevedel si vôbec vysvetliť, ako môže človek vnímať niečo, čo nepočuje. Len počúval a zároveň mu bolo jasné, prečo bol Boh dovtedy nemý.
Ktorýsi z múdrych duchovných spisovateľov napísal: "Boh hovorí stále, ale človek sa musí naučiť počúvať a k tomu potrebuje trochu ticha a veľa ticha v sebe samom."
Nebojme sa oslobodiť sa od hluku dnešného sveta. Človek k svojmu osobnostnému i duchovnému rastu potrebuje takéto tiché zastavenie počas dňa, prehodnotenie života, spätnú väzbu. Potrebuje počúvať i Boha, nielen seba a hluk tohto sveta. Potrebuje počúvať aj svoje svedomie, ktoré je tiež Božím hlasom v nás, aby sme zostali ľudskí a citliví. Púšť nás pozýva učiť sa a počúvať aj svojich blízkych, viesť ozajstný dialóg. Počúvať svoju manželku, ktorá môže byť tiež zranená, počúvať svoje deti, ktoré túžia počuť aj svojich rodičov, cítiť ich záujem a ochotu poradiť, usmerniť. Musíme vedieť počúvať aj svojich priateľov, kolegov, spolužiakov a dávať si pozor na našu častú povrchnosť a neochotu venovať čas človeku vedľa mňa. Ale potrebujeme sa učiť počúvať aj svoje telo, ktoré veľakrát vysiela signály vyčerpania a straty síl, no my si to nechceme priznať. Možno až vtedy, keď sa ocitneme v nemocnici na lôžku. A zároveň sa musíme učiť počúvať svoju dušu, cez ktorú k nám prehovára sám Boh. Teda počúvať svoju dušu, počúvať Boha, aby sme sa vedeli vždy vrátiť na správnu cestu, keď možno zlyháme, stratíme správny smer svojho života, keď niekoho zraníme alebo urobíme zlé rozhodnutie. Boh je vždy ochotný otvoriť človeku oči, vyliečiť rany našej duše po hriechu. Je vždy ochotný zdvihnúť nás a dodať síl. Dodať síl aj odvahy, aby sme vedeli správne rozlíšiť dobro od zla, ako nás k tomu vyzýva sv.Pavol v dnešnom druhom čítaní. Lebo iba tak zavládne v našich srdciach to, po čom túži každé ľudské srdce, a to je pokoj. Pokoj srdca, pokoj v našich medziľudských vzťahoch, rodinách, práci, škole. My vieme, že stelesnením tohto vzácneho pokoja je sám Ježiš Kristus. On je pôvodca tohto daru, ako ho nazýva prorok Izaiáš. Nazýva ho Kráľom pokoja. Preto využime ešte ostatné dni adventu a nebojme sa vstúpiť do púšte ticha a Božej prítomnosti. Nie je ľahké počúvať Boha, ktorý odhaľuje pravdu o nás. Tú mnohí nechcú počuť, a preto prehlušujú toto ticho, aby nemuseli meniť svoj život a tak si priznať, že potrebujú Božie odpustenie alebo čosi vo svojom živote radikálne zmeniť. Ale tak nikdy nenájdu to, po čom túži ich srdce. Tak je na nás, drahí bratia, sestry, milá mládež, milé deti, ako sa rozhodneme. Či dokážeme počúvať Boha, ktorý, vieme, je tou pravou Cestou, najčistejšou Pravdou a opravdivým Životom. Amen.
http://www.homilie.estranky.sk/clanky/andrej-fordinal-3_-adventna-nedela.html
